Čo potrebujeme pre nové šteniatko
Krok 1 - nakŕmiť bruško
Tak ako človek, aj psík potrebuje v prvom rade jedlo a vodu. Obvykle, pokiaľ si šteniatko beriete od zodpovedného chovateľa, dostanete balíček krmiva, ktorým bolo šteniatko doteraz kŕmené, aby nenastali zbytočné gastro problémy náhlou zmenou. Prípadne vám chovateľ odporučí, čím kŕmi on/ona a aj vám vysvetlí prečo. Ak však nedostanete balíček s krmivom, máte dve možnosti - opýtať sa veterinára pri prvej návšteve, alebo zájsť do overeného obchodu pre psíkov a poradiť sa s predávajúcim. Nie je hanba sa opýtať, je to lepšie, ako potom zbytočne riešiť následky. Od nás len dve dobre mienené rady - šteniatko potrebuje stravu určenú pre šteniatka, žiadna náhrada v krmive pre dospelých psov nie je. A menej je niekedy viac, pokiaľ nemáte informáciu o tom, že by šteniatko trpelo nejakými alergiami, nie je nutné hneď predpokladať, že tam budú a riadiť sa tým. Stačí kvalitné krmivo a nechať šteniatko užívať si život s chuťou:) A ešte jedna drobnosť, pes, ktorý je kŕmený surovým mäsom (samozrejme máme na mysli BARF), určite nebude v dospelosti prirodzene agresívny, ale veľmi pravdepodobne prirodzene šťastný, takže zvážte aj túto možnosť:)
Krok 2 - hlad je skrytý smäd:)
Keď už sa okolo nás gúľa spokojné šteniatko s plným, guľatým bruškom, je potrebné, aby malo neustály prístup k čistej, čerstvej vode. Takže, budete potrebovať dve misky, jednu na krmivo a jednu na vodu. Môžete zvoliť spôsob automatického kŕmenia a napájania a kúpiť automatickú misku a fontánku na vodu (v skutočnosti vám to zjednoduší zabezpečenie kŕmenia šteniatka 4-5 krát denne, keďže asi málokto má možnosť zobrať si pol roka dovolenky:), ale sú aj finančne menej náročné riešenia, ako samostatné misky, či misky dvojité. Na čo treba myslieť je veľkosť šteniatka, takže pokiaľ má do dospelosti podstatne vyrásť, nie je dobrý nápad kúpiť mu rovno veľké misky. Za prvé do nich bude dočahovať veľmi ťažko a za druhé tento zložitý spôsob stravovania, či príjmu tekutín, môže spôsobiť nesprávne návyky a problémy so zažívaním. Niektoré psíky potrebujú spomaľovacie misky, iné misky vyvýšené, ale na to máte v obchodoch radcov v podobe predajcu, ktorý vám určite ochotne a odborne poradí, čo je pre toho vášho to naj a zároveň vám nezaťaží peňaženku viac, než treba, pretože všetkým nám je jasné, že štendo o chvíľu vyrastie a bude potrebovať nové veci.
Krok 3 - učíme sa cikať vonku
Áno, je to tak. Pokiaľ si domov donesiete malé šteniatko, asi budete mať ocikané koberce, dlážku a občas aj posteľ, či gauč... Ideálny vek na to, aby ste si šteniatko doniesli domov, je 10, niekedy až 12 týždňov. Dovtedy má čas naučiť sa veľa vecí od mamy a tiež prijať niektoré sociálne návyky a naučiť sa samostatne fungovať, skúmať okolie, prichádzajú prvé interakcie s ľuďmi, učí sa, že hra so súrodencami je zábavná, ale keď to svojimi ostrými zúbkami preženie, tak súrodenci plačú, alebo mu to vrátia (podľa povahy) a nesie si to aj do nového domova, takže je jednoduchšie ho vychovávať a adaptovať na život s novou "svorkou". Ak je však šteniatko príliš mladé, nebude môcť hneď chodiť medzi iných psíkov a aj venčenie bude obmedzené tým, že kým nebude vakcínované proti všetkým nebezpečným chorobám, veľmi sa nemôže ani pohybovať tam, kde sa venčia iné psíky. Takže omnoho viac bude cikať vnútri, to znamená, že budete potrebovať tréningové plienky (veľa, šteniatko ciká po jedle, keď sa napije, keď sa hrá, keď sa teší, keď sa vyspí...čosi ako nekonečný močový mechúr:) a ideálne nejaký prostriedok proti značkovaniu, ktorý vám pomôže nasmerovať ho na plienku a nie do kútov miestností, na prahy dverí, pod stôl a pod.
Krok 4 - ideme sa ukázať pánovi doktorovi:)
Toto je veľmi dôležité absolvovať čo najskôr. Veterinár bude vašim partnerom na dlho, takže je potrebné vybrať si toho správneho, nechajte si poradiť od ľudí so skúsenosťami, to, že je lacný, alebo milý, nie je to najdôležitejšie. Samozrejme, každý veterinár by mal byť k zvieratám milý, ale je nutné, aby bol aj dobrý odborník a ideálne rýchly diagnostik. To je často rozdiel pár okamihov medzi životom a smrťou. Veterinár skontroluje čip, pokiaľ už šteniatko bolo začipované, alebo vám ho začipuje a nahrá dôležité údaje. Mimoriadne to pomáha, ak sa nedopatrením psík stratí. Skontroluje očkovací preukaz a určí postup ďalšej vakcinácie. Ale, čo je najdôležitejšie, prezrie šteniatko a zhodnotí jeho zdravotný stav, aj možné skryté problémy, ktoré ste vy nemali ako odhaliť. Môžete sa s ním poradiť o každom kroku, ktorý sa týka zdravého vývoja vášho šteniatka. Mimoriadne dôležitý krok je návšteva veterinára, ak máte doma šteniatko niektorého zo zdravotne mimoriadne predisponovaných plemien.
Krok 5 - kde budem spať?
Veľmi často sa stretávame s tým, že "pes spí s nami v posteli". Jedni to odsudzujú, druhým to príde prirodzené. My nebudeme súdiť ani jedno, ani druhé. Naša rada znie, že každý pes má mať svoj peliešok. Či už spí v posteli s vami, alebo nie. Viac o tom "prečo je to tak" sme už popísali v inom článku nášho blogu, takže ak máte záujem, prečítajte si dôvody, prečo je pelech pre psíka dôležitý. Ale, keďže máme malé šteniatko, sústreďme sa na to, aký pelech by to mal byť. Nuž, toto je jedna z mála vecí, ktorú môžete už od začiatku vyberať, ako keby mala vydržať aj pre dospelého psa. Avšak treba myslieť na viacero vecí. Šteniatku sa môže stať, že mu občas "ujde" aj v peliešku a bude ho treba často prať. Šteniatko môže byť typ "barbar ničiteľ" a peliešok bude ničiť (ako aj všetko ostatné), až kým sa vám nepodarí pokročiť s výchovou dostatočne ďaleko. V neposlednom rade, šteniatko môže byť úzkostné z príliš veľkého priestoru, v ktorom je samo a nebude chcieť v peliešku byť. To sa dá síce riešiť viacerými spôsobmi (o tom v inom článku nášho blogu čoskoro), ale je to sklamanie. Takže, naše odporúčanie je, kúpiť prvý peliešok tak, aby bolo šteniatko spokojné a vy tiež. Aby mu nebolo príliš teplo, ani zima. Aby nespalo po chvíli na zemi a nepohodlne, lebo peliešok bol zvolený nesprávne pre tento typ psíka. Ako na to? Poraďte sa s predajcom v obchode, ako nezaťažiť peňaženku, ale vytvoriť psíkovi vyhovujúci priestor na oddych a spanie:)
Krok 6 - papuče a nábytok nie sú hračky
Môžete to psíkovi kľudne povedať. A môžete mu aj vyčítať, keď urobíte krok a papuča na nohe sa vám rozpadne a vy si udriete nos. Taktiež mu môžete ukazovať ohryzený nábytok a mnohými slovami mu opisovať, prečo je to nesprávne a prečo to nemôže robiť. Bude sa na vás milo dívať, rozkošne otáčať hlavičku zo strany na stranu a druhý pár papúč skončí rovnako a tentokrát to nebude noha stola (tú už spracoval), radšej sa pustí do gauča, alebo vypára koberec:) A nie, nie je to tým, že je to horšie šteniatko, ako iné, každý psík patrí do iného typu v rámci svorky a taktiež má iný stupeň energie. A niekedy sa stretne jedno s druhým a máte doma perpetuum mobile:) Všetko sa dá správnym prístupom a správnou výchovou zvládnuť, len sa netreba splašiť a už vôbec nie hnevať. Prvá vec je správny výber hračiek. Je zbytočné kúpiť psíkovi hneď za vedro hračiek podľa nášho vlastného výberu. Najskôr je dôležité zistiť, aký typ šteniatka máme doma. Ale istota je v dvoch hračkách - jeden plyšák typu "môj chlpatý kamoš", takže nemáme na mysli hocijakého plyšáka, ale veľmi mäkkého, skôr väčšieho, s ktorým môže šteniatko zápasiť, vyhrať nad ním a potom s ním pokojne spať v peliešku. A druhá hračka je hračka dentálna. Niečo, do čoho môže šteniatko zaboriť svoje ostré zúbky a hračka nie len vydrží, ale bude aj odolná, čo je pre každé šteniatko výzva. To sú dve "rany istoty", všetko ostatné sa ukáže až pri spoznaní povahy šteniatka. Opäť odporúčame poradiť sa s predajcom, nesprávny výber hračiek môže spôsobiť nedostatočnú stimuláciu šteniatok alebo viesť k vete "môj pes sa s hračkami nehrá". Taký pes nie je, sú len nesprávne zvolené hračky. Viac o téme hračiek sa rozpíšeme v samostatnom príspevku, dovtedy, hračky pre šteniatka musia byť hračky pre šteniatka. Hračky pre dospelákov môžu spôsobiť dokonca až zdravotné problémy. A v žiadnom prípade nie sú pre šteniatka vhodné hračky pre deti. Nie sú ani dosť pevné, aby vydržali šteňací nápor (veď ani neboli na to vyrobené a deti obvykle hračky zubami netrhajú:) a hlavne obsahujú malé časti, ktoré šteniatko "odpreparuje" ani si nevšimnete a nešťastie je hotové.
Krok 7 - hurá na prechádzku!
Tak máme úspešne za sebou obdobie, kedy sme so šteniatkom príliš nemohli vychádzať von, iba rýchle venčenie a nervózne sledovanie, či niečo neolizne, či sa nepriblíži iný pes...uff, bol to stres. Tak konečne sloboda:) A začíname riešiť, či má mať psík obojok alebo postroj, či je lepšia klasická vôdzka alebo tá samonavíjacia...Dovoľte nám niekoľko postrehov. Postroj je vhodnejší pre psíkov, ktorí ťahajú, pretože obojok vytvára tlak na malú plochu na krku a môže spôsobiť poškodenie. Ak však chceme psíka vonku zároveň vychovávať a cvičiť (nemáme na mysli žiadny služobný výcvik, iba ten základný výcvik poslušnosti, ktorý by mal mať každý psík, pre vašu vlastnú i jeho bezpečnosť, o tom sa tiež rozpíšeme v jednom článku nášho blogu), takže pri výcviku je dôležité ovládať hlavu psíka, čiže postroj je na tento účel nevhodný. Navyše na trénovanie a výcvik psíka najideálnejšia je slip vôdzka, vôdzka s akousi "slučkou" namiesto obojka, kde pri posunutí vôdzky smerom nahor ovládate psiu hlavu dokonale:) Takže sme sa rozhodli, čo je pre nás najlepšie a teraz ešte dilema - klasická vôdzka či samonavíjacia...výcvik a výchova na samonavíjacej vôdzke je niekoľko násobne ťažšia a zložitejšia a niektoré veci psíka ani nedokážete naučiť. Napríklad psík, ktorý ťahá, sa to dokáže na klasickej vôdzke odnaučiť za týždeň či dva. Na samonavíjacej je to veľmi málo pravdepodobné. A áno, my chápeme, že je to pohodlnejšie, ale len pre majiteľa psíka. Pre psíka je to často rozpor medzi tým, čo od neho majiteľ žiada slovne a čo mu hovorí napätie vo vôdzke. A navyše, ak máte maličké šteniatko a nedopatrením sa vám vyšmykne kazeta samonavíjacej vôdzky z ruky a práve bol vytvorený ťah medzi šteniatkom a kazetou, takmer naisto trafíte šteniatko (takých prípadov je nespočetne veľa). Takže za nás ak samonavíjacia vôdzka, tak len pre "hotových" psíkov. A malá rada, obojok ani postroj nikdy nevyberajte, že doňho psík dorastie. V oboch prípadoch hrozí, že sa psík vyšmykne a máte zavarené na slušný problém. Bohužiaľ, toto je investícia viac krát za život. Ale aj v tomto prípade sú možnosti, ako to vyriešiť, poraďte sa s predajcom v obchode, čo je pre vás to správne a hlavne nikdy nekupujte obojok, či postroj dopredu. Prvý obojok alebo postroj kupujte vtedy, keď už so psíkom začínate chodiť na prechádzky. To 5 minútové venčenie, kedy aj tak nad šteniatkom stojíte ako soľný stĺp a striehnete na každý jeho pohyb, aby sa nič nestalo, sa zaobíde kľudne bez obojka či postroja.
Krok 8 - aha, aký som šikovný, čo mi dáš?
A je to tu. Býva s nami šteniatko, ale nerobí veci tak, ako si to predstavujeme. Šteká, ciká po byte či dome, ničí veci, robí si z bytu prekážkovú dráhu, hryzie nám pri hre ruky, vonku chce behať za inými psami, či zvieratami, bez ohľadu na to, že je tam cesta či pole, nesedí či neleží pokojne, keď si potrebujeme niečo vybaviť, snaží sa nám dostať do taniera, keď jeme, straší poštára...:) Prvá vec, ktorú si treba uvedomiť je, že aj keď je to rokošná guľka s veselými očkami, čo sme si priniesli domov, je to zviera. A zvieratá sa neriadia pravidlami, ale inštinktami. A je to pes. A psi sa prirodzene chovajú ako psi. Ak chceme, aby dodržiavali naše pravidlá, aby rešpektovali naše povely, aby sa prispôsobili nášmu spôsobu života, musíme ich to naučiť. A keď deti chodia do školy a učia sa, nerobia to bez motivácie. A je to forma práce. A ani dospeláci nepracujú bez motivácie. Nepracujú zadarmo...áno, je to tak. Aj psi musia byť za svoju "prácu" odmenení. A je jedno, či hovoríme o služobných či pracovných psoch, alebo len domácich spoločníkoch. Chceme od nich, aby potlačili svoju prirodzenosť a chovali sa podľa tej našej. A to najlepšie dosiahneme pozitívnou motiváciou. A tou je, rovnako ako u človeka, najčastejšie jedlo:) Ale nemáme na mysli žiadne "naše" jedlo. To do psieho bruška nepatrí. Radšej ani malé sústa, aby sa na to psík nenaučil. Hovoríme o psích pochúťkach. "Pažravý" psík sa učí najjednoduchšie, pretože sa kúsok jedla urobí úplne čokoľvek. Preto platí, že ideálny čas na učenie povelov na poslušnosť je pred kŕmením. Na účel odmeňovania za to, čo od psíka chceme, slúžia práve psie pochúťky. Je to výborný pomocník, ale najmä u šteniatok je dobré poradiť sa, ktoré pochúťky sú pre šteniatko vhodné na aký účel. O pochúťkach a ich správnom používaní pripravujeme tiež samostatný článok v našom blogu, ale vo všeobecnosti platí, že vám určite budú vedieť poradiť v každom dobrom obchode. My radíme používať ako odmenu aj obľúbenú hračku a "veľké divadlo" a občas tým nahradiť pochúťky. Opäť platí, že menej je niekedy viac:)
Krok 9 - nechcem, aby sa na mňa hnevali...
Aj keď sa to môže zdať nepodstatné vzhľadom k veľkosti šteniatka a tým aj k veľkosti ich exkrementov, je dôležité si na to zvyknúť. Či už budete nosiť hocijaké sáčiky od pečiva po vreckách, alebo si kúpite biorozložiteľné či priamo na to určené sáčiky a budete ich nosiť pekne v púzdre, dôležité je, aby ste sa tentokrát pocvičili vy a zvykli si na niečo, čo vás možno často obťažuje a nechce sa vám. Nie, na šteniatko to nemá vôbec žiadny vplyv. Ale okolo vás žijú aj ľudia, ktorí nie su až takí milovníci psov. A keďže nevedia, ktorý nezodpovedný majiteľ nezbiera po psíkovi to, do čoho oni často šliapnu, s čím sa stretnú ich deti pri hre, vŕšia sa nie na ľuďoch, ale na tých psoch, ktorí za to vo finále vôbec nemôžu. A sú aj extrémisti, ktorým to vadí natoľko, že potom rozhadzujú po sídlisku otrávené jedlo a snažia sa psíkom naozaj ublížiť. A často sa to aj podarí.
Krok 10 - prečo mi je zima, keď máš takú hrubú bundu?:)
Ak si berieme šteniatko na jar, či v lete, je všetko omnoho jednoduchšie. Venčenie, prechádzky, socializácia...všetko. Ale veľa šteniatok sa objaví pod Vianočným stromčekom, či pochádzajú z neskorších vrhov a ten najšteňacejší vek prežívajú v studenom počasí. A vtedy je potrebné šteniatka proti zime ochrániť. Nechodiť s nimi von, či na prechádzky nie je riešením, ako sme už písali v inom článku na našom blogu. Takže je, bohužiaľ, nutné minúť peniaze navyše aj na túto vec. Áno, šteniatko vám z toho o chvíľu vyrastie, to je isté. Áno, kupujete to na chvíľu. A nie, nedá sa kúpiť niečo, do čoho šteniatko dorastie, pretože to nebude plniť svoju funkciu a budete z toho všetci nervózni. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, aké je najlepšie riešenie, pozrite si náš článok o obliekaní šteniatok. Ale jednoznačne platí, že to nie je niečo, čo môžete zanedbať.
Krok 11 - hygiena a boj s čistotou:)
Vo všeobecnosti platí, že u malých šteniatok ešte veľa hygienických procedúr nie je nutných. Dentálna hygiena sa rieši dentálnymi hračkami a občas nejakou žuvacou pochúťkou (opatrne s tým, viac o pochúťkach zverejníme v inom článku nášho blogu). Strihanie pazúrikov zo začiatku radšej u veterinára, kým si nie ste istí, že už to trafíte správne, u tmavých pazúrikov je to, samozrejme, o niečo zložitejšie. Kúpanie zatiaľ nie je nutné, pokiaľ sa šteniatko nevyváľa v blate, lebo je to zábava, neprekope záhradu, lebo by tam mohlo byť niečo schované, nevyhrabe kvetináč, lebo sa mu 10 minút nikto nevenoval, alebo sa, v horšom prípade, nevyváľa v niečom naozaj veľmi voňavom. Ak už kúpeme, nezabúdajme na to, že je potrebné šteniatko naozaj dobre vysušiť. S čím však treba začať je čistenie očí a uší. Aj keď len "light verzia", ale aby si šteniatko postupne zvyklo. A u dlhosrstých plemien "údržba" srsti. Ešte nie je čas na salón, ale psík si musí zvyknúť, že sa s ním niečo takéto deje. Opäť nám pomôže odmeňovanie za "dobré správanie":)