1. Tréningové pochúťky

Najčastejšie používané pochúťky pre psov, resp. najčastejším používaním pochúťok pre psov je ich výchova a výcvik.

 

Pri tréningu, či intenzívnom výcviku psík uvoľňuje veľa energie, preto tréningové pochúťky obvykle nie su kúsky sušeného mäsa (v žiadnom prípade sa nepoužívajú pri tréningu dentálne pochúťky(!) a už vôbec nie piškóty (!!!)), nebýva to ani sušená koža, sú to pochúťky s vysokým obsahom mäsa, ale aj dobrými sacharidmi, nakoľko psa chceme odmeniť, nie nakŕmiť. Všimnite si, že sušené mäso je redukované surové mäso o vodu, takže ak by ste ho namočili do vody, zväčší svoj objem minimálne o polovicu. Takže pokiaľ používate sušené mäso ako tréningové odmeny, je veľmi pravdepodobné, že po tréningu má v sebe psík veľkú časť dennej kŕmnej dávky...(!)

 

Pri výbere tréningových pochúťok je potrebné zvážiť niekoľko vecí:

 

1. V prvom rade či ide o šteniatko alebo dospelého psíka. V prípade šteniatka, volíme pochúťky opatrnejšie a vyberáme tie, ktoré sú dosť malé na to, aby ich šteniatko dokázalo rýchlo spracovať a nebude 10 minút žuvať, to by výcvik veľmi nepokročil. Dôležité je aj to, aby pochúťky boli radšej bez možných alergénov, ako glutén, prípadne kuracie mäso. Ešte totiž nevieme, či sa u šteniatka nevyvinú potravinové alergie. A, ako pri všetkom, nepreháňame to s množstvom, ako odmenu je dobré používať aj pochvalu (dobré je robiť radostné divadlo), prípadne používať kliker, čo sa oplatí aj do budúcna.

 

My odporúčame pre šteniatka tieto:

 

Pre menšie šteniatka Tréningové pochúťky PetRewards Glutenfree s jahňacím mäsom, nakoľko jahňacie nie je alergén a pochúťky sú bez gluténu

 

Pre väčšie šteniatka Tréningové pochúťky PetRewards Boilies s lososom a bez gluténu

 

Prípadne pochúťky s múčnym červom buď s jahňacím alebo tuniakom

 

 

a v niektorých prípadoch sa dajú použiť aj sušené rybičky, ktoré sú určené aj psom s potravinovými alergiami a vzhľadom k výraznej "vôni" fungujú aj u tých fajnovejších či tvrdohlavejších psíkov

 

2. Ak ide o dospelého psa, treba zvážiť jeho veľkosť. U malých psíkov budú väčšie pochúťky kontraproduktívne, lebo psíka zabavia na príliš dlho a v rámci výcviku či tréningu zbytočne "vychladne", u veľkých psov môžu príliš malé pochúťky stratiť zmysel, keď sa mu "stratia" v tlame:)

 

3. Plánovanú dĺžku výcviku či tréningu, aby sme psa zbytočne neprekrmovali, ak ide o krátky výcvik, volíme väčšie a kľudne "kalorickejšie" pochúťky, u toho dlhšieho radšej naopak.

 

4. Tréningové pochúťky obvykle nemajú obmedzené či doporučené množstvo pochúťok na deň, napriek tomu treba používať v každom prípade s rozumom.

          

2. Dentálne a žuvacie pochúťky

Stretávame sa pravidelne s tým, že ľudia majú problém s realizáciou dentálnej hygieny u psov a radšej teda (v rámci zodpovednosti a snahy o udržanie dentálneho zdravia psíka) používajú pravidelne dentálne či žuvacie pochúťky. Je to tak v poriadku?

 

Nie, ani náhodou nie.

 

Dentálne pochúťky sú obvykle vyrobené zo sacharidov, tie kvalitné z dobrých sacharidov, ako sú bezgluténové obilniny, sladké zemiaky, hrach a podobne. Čiže sú vysoko sacharidové a teda kalorické. Používanie dentálnych pochúťok niekoľko krát za týždeň môže teda viesť k priberaniu u psíka, ak nie v aktívnom čase, tak určite v zimných mesiacoch, keď majú menej pohybu, keďže sa ich majiteľom nechce chodiť tak často von a zostávať tam tak dlho, ako v teplejších mesiacoch. A určite vo vyššom veku.

 

Žuvacie pochúťky sú, často mylne, považované za nízko kalorické, keďže ide obvykle o sušenú kožu, či niektoré časti hospodárskych zvierat.

Ale! Bravčové uši, či sušená bravčová koža sú veľmi vysoko kalorické, vzhľadom k vysokému obsahu tuku. Pokiaľ je pochúťka kvalitná, nezmení sa pri žuvaní na akési mazľavé mydlo a určite netrvá psovi niekoľko dní ju rozžuvať. Takže v priebehu pár hodín dostane pes do tela naozaj vysokú dávku tuku. A mnohí dávajú tieto pochúťky pravidelne, dokonca denne. Áno, vieme, že bravčové uši sú lacnejšie, ale to neznamená, že ich treba dávať také množstvo. Tieto pochúťky sú určené pre psov, ktorí žijú reálne aktívny život. Nie pol hodinová prechádzka denne, v takom prípade volíme menej kalorické žuvacie pochúťky.

Hovädzia koža a iné časti sú menej kalorické, ale stále nie "diétne". Kuracie paprče, kačacie krídla, zajačie uši sú určite najlepšou voľbou pri menej aktívnych psíkoch. V súčasnosti sa do popredia dostáva aj divina a pochúťky z konského mäsa, čo tiež dobrá voľba. Drahšia, než bravčové uši, ale omnoho zdravšia.

 

V každom prípade je žuvanie pre psov veľmi dôležité, ale nahraďte sušené produkty občas napríklad veľkou kosťou (surovou, nie varenou), parohom (jelením, dančím) alebo kávovým či olivovým drevom. Na čistenie zubov tiež dobre poslúžia kvalitné dentálne hračky. Hlavne netreba nič preháňať...

3. Skutočný "psíčkar" sa snaží neustále zlepšovať spolunažívanie so psom  

Existuje veľa ľudí, ktorí si kedysi niečo prečítali o psoch a držia sa týchto informácií. Alebo im stačí blog s množstvom farebných fotografií rozkošných šteniatok a milých psíkov a pár základných viet.

Skutočný psíčkar vie, že aj kynológia sa vyvíja, že to, čo kedysi bolo "pravdou", dnes už neplatí a že je jeho úlohou snažiť sa o zlepšenie konania, pes robí od začiatku to najlepšie, čo vie...A tak hľadá informácie, učí sa nové veci, skúša nové metódy...

Napríklad sa často dozvedáte, že objímanie psa je mu nepríjemné. To sa hovorilo pred pár desaťročiami, vyplývalo to najmä z toho, že primárnym spôsobom výcviku psa bol tzv. služobný výcvik a služobný pes sa nesocializoval rovnakým spôsobom, ako domáci "kamoš". Ale sú psy, ktoré doslova vyžadujú objímanie a prekvapivo sú to obvykle tie najväčšie, aby ste to mali jednoduché tak najťažšie a nezriedkavo najostrejšie psy. Alebo aspoň tie s takou povesťou:) 

A to, že pes bude napádať zvieratá a ľudí, keď bude kŕmený surovým mäsom...mimochodom, to bola hlúposť už vtedy:)

5. Skutočný "psíčkar" vždy vychováva svojho psa, bez ohľadu na veľkosť a plemeno

Definitívne je jedno, či máte veľkého alebo malého psíka. Každý má byť vychovaný a každý rovnakým spôsobom. Neplatí, že "veď je malý, ako už môže ublížiť" alebo "má veľkého psa, má ho mať na vôdzke a s košíkom". Akýkoľvek pes sa dá vychovať, akýkoľvek pes dokáže byť znášanlivý s inými psami, malými či veľkými. Psi nerozlišujú podľa veľkosti a teda nie je chybou veľkého psa, ak vyhodnotí útok malého psa ako ohrozujúci. A nie je chybou malého psa, ak nesocializovaný veľký pes neakceptuje prejav podriadenosti, či výzvu na hru. Takže neexistuje žiadna výhovorka, každý pes musí mať určené hranice a byť správne socializovaný a vychovaný. Ale to je úloha človeka.

6. Skutočný "psíčkar" nikdy nie je ľahostajný k zvieraciemu životu

Aj keď je pes primárnou láskou psíčkara, nikdy sa neotočí chrbtom žiadnemu zranenému, či trpiacemu zvieraťu. Snaží sa za každých okolností pomôcť, čo i len drobnosťou a nezriedka sa stáva, že sa dostávajú kvôli zvieratám aj do konfliktov s inými ľuďmi.