SI SKUTOČNÝ "PSÍČKAR" (alias milovník psov)?
1. Skutočný "psíčkar" má rád všetkých psov bez výnimky
Toto je prvé a najdôležitejšie pravidlo. Skutočnému psíčkarovi nezáleží na:
-pohlaví psa - keď sa niekto opýta, či je lepší pes alebo fenka, neexistuje pre psíčkara správna odpoveď. Jedni aj druhí majú svoje výhody aj nástrahy, je to 50/50.
-veľkosti psa - správny psíčkar nezadefinuje veľkosť psa bez informácií, na čo má byť pes určený. Psi nerozlišujú hlúposti, ako veľkosť, farba, pohlavie či rasa. Pes je pes a v niektorých prípadoch je lepšie mať veľkého, v niektorých malého, ale to závisí výhradne od toho, čo od psa očakávate a čo mu viete poskytnúť vy.
-farbe psa - pes nie je módny doplnok, preto nie je nutné, aby pasoval ku gauču alebo kabelke. Čierny pes je rovnako dobrý, ako ostatní (určite nenosí smolu...) a biely pes sa určite nebude "viac špiniť". Ak je to spriaznená duša, môže byť aj zelený:)
-plemene psa - môžete dávať prednosť nejakému plemenu z dôvodu vyhovujúcej povahy, dobrých skúseností, čohokoľvek. Ale ak viete povedať, že nemáte radi psov takej a takej rasy...ale môžete sa báť z dôvodu zlej skúsenosti, môžete mať predsudky, kvôli sprofanovanosti niektorých plemien vďaka médiám alebo nezodpovedným majiteľom, môžete byť "stará škola", kedy poviete, že iba veľký pes je pes, lebo ustráži dvor, ale keď sa stretnete so psom toho "iného a nepopulárneho plemena" a máte chuť ho pohladkať a vyškrabkať, aj tak ste správny psíčkar:)
2. Skutočný "psíčkar" neublíži žiadnemu psovi a nedovolí to ani svojmu psovi
Nech už vlastní psíčkar akokoľvek veľkého, ostrého, tvrdého psa, nikdy ho nepoužije na dokazovanie nadradenosti, ukážku sily, či akýkoľvek prejav čo i len najmenšej agresivity.
Ak psíčkara hoci aj nahnevá susedov pes, lebo mu ocikáva plot, podhrabáva sa, alebo čokoľvek iné, nevybavuje si to so psom kopancami, otráveným či "klincovým" mäsom, rieši to s tým, kto je za to zodpovedný, teda s majiteľom.
3. Skutočný "psíčkar" sa snaží neustále zlepšovať spolunažívanie so psom
Existuje veľa ľudí, ktorí si kedysi niečo prečítali o psoch a držia sa týchto informácií. Alebo im stačí blog s množstvom farebných fotografií rozkošných šteniatok a milých psíkov a pár základných viet.
Skutočný psíčkar vie, že aj kynológia sa vyvíja, že to, čo kedysi bolo "pravdou", dnes už neplatí a že je jeho úlohou snažiť sa o zlepšenie konania, pes robí od začiatku to najlepšie, čo vie...A tak hľadá informácie, učí sa nové veci, skúša nové metódy...
Napríklad sa často dozvedáte, že objímanie psa je mu nepríjemné. To sa hovorilo pred pár desaťročiami, vyplývalo to najmä z toho, že primárnym spôsobom výcviku psa bol tzv. služobný výcvik a služobný pes sa nesocializoval rovnakým spôsobom, ako domáci "kamoš". Ale sú psy, ktoré doslova vyžadujú objímanie a prekvapivo sú to obvykle tie najväčšie, aby ste to mali jednoduché tak najťažšie a nezriedkavo najostrejšie psy. Alebo aspoň tie s takou povesťou:)
A to, že pes bude napádať zvieratá a ľudí, keď bude kŕmený surovým mäsom...mimochodom, to bola hlúposť už vtedy:)
4. Skutočný "psíčkar" je tolerantný k nepsíčkarom
Paradoxne nás pes vychováva často na svoj obraz. Keď vidíte psov, ktorí sú neskazení nesprávnou výchovou či výcvikom, ako sa hrajú a tolerantne chovajú k iným psom, ale aj k iným zvieratám (s výnimkou inštinktov), často nás to presvedčí, aby sme sa rovnako chovali aj my. Ak nášmu psovi nevadí mačka, fretka, ježko, sliepka, krava, ovca...čokoľvek, sme ochotní odrazu svoju lásku prenášať aj na iné zvieratá. A toto nás učí akceptovať aj majiteľov iných zvierat, prípadne ľudí, ktorí žiadne zvieratko nemajú a ani po ňom netúžia. Preto vychovávame svojich psov tak, aby neboli strachovým, či obťažujúcim faktorom pre naše "nepsíčkarské" návštevy, preto na prechádzkach dbáme na to, aby neskákali na ľudí ani nenaháňali iné zvieratá a nestrašili ich. A keď nám to nejde, platí bod 3:)
A tiež sa neustále stretávame so "súbojom" psíčkarov versus nepsíčkarov kvôli neodprataným exkrementom po celých sídliskách. Bohužiaľ sa nájdu jedinci, ktorí pristupujú ku krutým a radikálnym riešeniam (otrávené mäso a pod.), ale ani zo strany psíčkarov nie su vždy dodžiavané pravidlá. A preto je nevyhnutne nutné, aby sa majitelia psíkov starali o to, aby po svojich psíkoch upratovali a prípadne na to upozornili aj tých, ktorí tak nerobia. Robia psíčkarom zlé meno a vzniká zbytočné napätie a nenávisť u skupiny nepsíčkarov.
5. Skutočný "psíčkar" vždy vychováva svojho psa, bez ohľadu na veľkosť a plemeno
Definitívne je jedno, či máte veľkého alebo malého psíka. Každý má byť vychovaný a každý rovnakým spôsobom. Neplatí, že "veď je malý, ako už môže ublížiť" alebo "má veľkého psa, má ho mať na vôdzke a s košíkom". Akýkoľvek pes sa dá vychovať, akýkoľvek pes dokáže byť znášanlivý s inými psami, malými či veľkými. Psi nerozlišujú podľa veľkosti a teda nie je chybou veľkého psa, ak vyhodnotí útok malého psa ako ohrozujúci. A nie je chybou malého psa, ak nesocializovaný veľký pes neakceptuje prejav podriadenosti, či výzvu na hru. Takže neexistuje žiadna výhovorka, každý pes musí mať určené hranice a byť správne socializovaný a vychovaný. Ale to je úloha človeka.
6. Skutočný "psíčkar" nikdy nie je ľahostajný k zvieraciemu životu
Aj keď je pes primárnou láskou psíčkara, nikdy sa neotočí chrbtom žiadnemu zranenému, či trpiacemu zvieraťu. Snaží sa za každých okolností pomôcť, čo i len drobnosťou a nezriedka sa stáva, že sa dostávajú kvôli zvieratám aj do konfliktov s inými ľuďmi.